Umelá drenáž málo sa odvodňujúcej pôdy sa robí sieťou malých podzemných rozvodov t.j. drenážnych kanálikov, ktoré po zavedení do priepustnej pôdy alebo málo priepustnej pôdy zachytávajú a podporujú odvedenie prebytočnej vody bez toho, aby bolo potrebné nejak osobitne formovať povrch terénu nad nimi.
Na správne realizovanie plánovania drenážneho zariadenia je potrebné presne určiť priesaky podzemnej vody. Často sa musí robiť dôkladná hydrologická štúdia povrchu a podzemia daného územia aj prostredníctvom štatistického spracovania údajov o prehánkach, prietokoch vody a podzemnej vode spolu s geologickým prieskumom za účelom zistiť fyzikálno-chemické vlastnosti, hlavne koeficient priepustnosti a hĺbku prvej nepriepustnej vrstvy.
Na odvodnenie pôdy neexistujú pravidlá, ktoré treba dodržať, ale treba analyzovať prípad od prípadu. Napríklad teleso diaľnice (alebo cesty s veľkou premávkou) sa všeobecne robí s nepremokavou vozovkou, postrannými odstavnými plochami a so stredovou zvodidlovou časťou, ktoré sú skoro vždy priepustné. Ak dažďovú vodu filtrovanú drenážnym terénom, absorbuje podkladová štruktúra cesty, skončí to vznikom škôd na stabilite cesty. V týchto prípadoch sa majú drenážne systémy umiestniť pozdĺžne, pozdĺž okrajov vozoviek a v stredovej zvodidlovej časti.
Pri cestách postavených na úbočiach, čiže časť cesty je pod terénom a časť zasa nad ním, sa zvykne použiť technika priehradovej drenáže, drenážne kanáliky sa umiestnia na časť cesty pod terénom tak, aby sa zabránilo priesakom medzi nepriepustnou plochou a podkladovou plochou.