Na správne zabezpečenie plánovania drenážneho zariadenia jednak poľnohospodárskej drenáže alebo urbanistickej drenáže si treba pripraviť súbor údajov a základných znalostí, ktoré získame z príslušných štúdií a meraní, ktoré sa robia z prípadu na prípad. Na vytvorenie drenážneho terénu treba presne nájsť a stanoviť zdroj priesakov vody, zistiť prietokové vlastnosti podložia, určiť koeficient priepustnosti K a hĺbku prvej nepriepustnej vrstvy.

Na drenáž poľnohospodárskeho pozemku alebo urbanistického pozemku vždy treba zabezpečiť kompletnú polohopisnú a výškopisnú štúdiu oblasti, na ktorej sú označené kóty pozemkov, existujúce stavby a infraštruktúry (cestná sieť, závlahová sieť, iné toky vody, obývané centrá, atď.). V takom prípade ako je obvodová drenáž domu alebo drenáž základov, sa zo štúdie dajú vybrať informácie o šírke zelenej plochy okolo budov alebo o hĺbke základov.

Prvým krokom pri plánovaní drenážneho zariadenia je stanovenie špecifického objemu vody, ktorý sa má odvodniť.

Prebytočnú vodu na pozemku môžu zapríčiniť:

  • dažde;
  • podzemná voda alebo vody z hlbín;
  • zavlažovanie.

Teraz sa pozastavíme len nad vodou pôvodom z meteorologických udalostí.

Voda z meteorologických zrážok sa klasifikuje na základe rôzneho konečného miesta určenia:

  • povrchová voda: ktorá tečie a plynie na povrchu;
  • podzemná voda: ktorá prenikne do podzemia a tečie v ňom;
  • kombinovaný prietok: voda, ktorá po zachytení v priekopách a podzemných kanáloch je nútená tiecť v podzemí aby sa potom znova objavila na povrchu po krátkom prietoku v podzemí.

Výpočet množstva dažďovej vody, ktorá sa má odviesť drenážnymi rúrami sa robí z kombinovaného prietoku: skutočne ako voda z povrchových tokov tak voda z podzemia, keďže nie sú stojaté, všeobecne neznižujú mechanickú stabilitu pozemku. Množstvo vody v každom mieste sa mení podľa druhu štruktúry a textúry pozemku; orientačne sa dá tvrdiť, že 5% dažďovej vody je povrchová voda a 95% prenikne do pôdy, z čoho 25% do podzemných zásob a 70% je v kombinovanom prietoku, ktorý sa zachytáva drenážnymi systémami. V tomto prípade teda rúry alebo drenážne nádrže by mali byť dimenzované na špecifický objem 70% dažďovej vody.

Po stanovení objemu vody drenáže možno definovať priemer drenážnych rúr použitím Visserovho empirického vzorca:

d = 0,0209q0,375 A0,375 J-0,375

kde:

d: vnútorný priemer drenážnej rúry (cm)

q: špecifický objem odvedenej dažďovej vody (mm/deň)

A: povrch pozemku, ktorý sa má odvodniť (m2)

J: sklon drenážnej rúry (%)

Okrem objemu treba stanoviť aj stupeň naplnenia (maximálna výška vody ktorá má pretekať drenážnou rúrou) a stanoviť si sklon v súvislosti s prevýšením a so zbernými miestami, kde drenážne rúry vyústia; toto všetko treba na zabezpečenie riadneho odtoku vody.

Rýchlosť vody musí byť taká, aby zaručovala prípadné odstránenie prípadných usadenín z drenážnej rúry (všeobecne sa odporúčajú rýchlosti nad 0,5 m/sek). Aby sme to dosiahli, drenážne rúry sa budú musieť nastaviť so sklonom aj nesúhlasným so sklonom povrchu pozemku, ale v každom prípade väčším než 1%.

Pre správnu účinnosť položenia perforovaných rozvodov treba dodržať tieto odporúčania:

  • natiahnite pás látky nelátky (geotextílie) okolo stien výkopu;
  • urobte podkladové lôžko z vybraného drenážneho materiálu(rozdrobeného alebo štrkového so zrnitosťou 3-5 mm) v hrúbke 10 cm, čím sa zabráni, aby sa vrcholky rebrovanej rúry dotýkali pôdy výkopu;
  • použite ako vyplňovací materiál okolo rúry drenážny štrk s jemnou zrnitosťou;
  • vyplnenie urobte tým istým štrkom do výšky 40 cm nad vrchom rúry;
  • zakryte vyplnený úsek geotextíliou;
  • dokončite vyplnenie vykopanou pôdou.

NAVRHNI SI SVOJE ZARIADENIE                            OBJAV NAŠE RIEŠENIA