V stavebníctve je dôležité správne odvodňovanie terénu na zamedzenie vzniku škôd na infraštruktúrach nad terénom.
Presakovanie vody do podložia je príčinou 80% prasklín v budovách, dielach a drobných stavbách.
Keď hovoríme o dažďovej vode, najväčšie škody vznikajú na cestách. Reálne ak voda vhodne nestečie a neodvedie sa z pôdy pod ňou, zapríčiní škody na stabilite cesty, lebo vodu absorbuje podkladová plocha cesty. Potom budú zbytočné prípadné opravy na povrchu, pretože dažďová voda bude ďalej tvoriť štrbiny a škáry až dovtedy, kým sa nevysuší podklad cesty.
Každá pôda má vlastný prirodzený systém odvodnenia; pomer medzi prítokom dažďovej vody a jej vsakovaním, však závisí od jej vlastností. V pôdach kde sú súvislé podzemné plochy alebo kde je príliš veľa vody, treba urobiť umelý zásah a postaviť drenážny systém.
V čom spočíva a čo je umelá drenáž?
Podľa slovníka Treccani, drenáž spočíva v “odobratí vody z jednej vrstvy pôdy alebo z nekonzistentných materiálov, ktoré sú ňou zaplavené, špeciálnymi dielami (kanálmi s priepustnými alebo dierovanými stenami, žľabmi, podzemnými tunelmi), ktoré sa často uvádzajú pod názvom drenáž alebo odvodnenie”.
Odvodniť pôdu teda znamená urobiť sieť malých podzemných rozvodov (kanálikov), ktoré zachytávajú a podporujú odvedenie dažďových vôd bez toho, aby bolo potrebné nejak osobitne formovať povrch terénu nad nimi.
Iná je naopak funkcia rozptýlenia dažďovej vody do pôdy. V tomto prípade účelom nie je zbierať a odvádzať vodu z povrchu terénu, ale vsiaknutie dažďovej vody, ktorá sa nazbierala na nepriepustnom povrchu.